reklama

Všimla som si

Moja cesta domov vedie viac či menej pravidelne cez sídliskové potraviny. Nakúpim pečivo, pár drobností, nič veľké. Vo vestibule predajne stojí vždy rovnaký pán. Predpokladám, že je tam každý deň. Teda pokiaľ nemá veštecké schopnosti a nebeží sa tam postaviť vždy, keď ja prichádzam. V rukách drží Nota Bene. Slušne pozdraví, následne ponúkne časopis na predaj. Ponúkne. Nevnucuje. Keď chcem, kúpim. Keď nechcem, poďakujem.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Takýchto predajcov mám cestou z práce „po ruke" pár. Netvrdím, že ich denne stretávam desiatky. Ale vždy v niektorý deň, niektorý z nich stojí na tom svojom „mieste", takže minimálne jedného denne stretnem.

Pred pár dňami však bolo všetko inak.

Po vystúpení z autobusu moje kroky viedli opäť do potravín. Bolo menej hodín ako obvykle, lebo z práce som odchádzala skôr. Na moje prekvapenie vo vestibule predajne stála žena. Je zaujímavé, akou rýchlosťou niekedy dokážu človeku behať myšlienky po rozume. V jednej stotine sekundy som sa totiž chystala pani pozdraviť a hneď nato mi preblesklo hlavou, že cestou z obchodu si jeden časopis u nej kúpim. Ona však bola rýchlejšia a predbehla ma. Nie však pozdravom. Spustila na mňa prosbu, či jej môžem dať aspoň 50 centov na jedlo, pričom mi takmer pred očami mávala titulkou Nota Bene. Mierne zaskočená z jej požiadavky som bez slova prešla okolo nej do dverí, ktoré sa predo mnou práve otvárali ako Sezam. Vzápätí som počula tetušu dosť nahlas sa prihovárať svojim spolustojacim asi „kamoškám", ktoré som pri vchádzaní síce registrovala, ale myslela som, že nepatria k sebe, keďže stáli oproti nej, akoby obďaleč.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Taká čiapka by sa mi na zimu zišlaaaaa", počula som za chrbtom posmešnú narážku. Evidentne sa to týkalo mňa, lebo v ten moment nikto iný na blízku nebol. Teta pokračovala aj v ďalšej vete , ale tú som ja už pre zatvárajúce sa dvere nerozumela. Ich spoločný hurónsky smiech sa však prepočuť nedal.

Bola som znechutená. Prvá vec, ktorá mi napadla, bola, či ten pán, ktorý tu pravidelne podvečer predáva vie, že na jeho mieste stojí iný človek a veru mu práve nerobí najlepšie meno. Vlastne ho nerobí nijakému predajcovi NB bez rozdielu.

Platiac pri pokladni som uvažovala, čo ma ešte pri odchode prekvapí. Nevedela som, čo mám čakať. Vychádzajúc z obchodu som jej celý čas pozerala rovno do očí. Ona hneď ako ma zbadala, nahodila trpiteľský výraz v tvári a držiac pred sebou časopis zaškemrala: „Nedali by ste mi 50 centov na jedlo?..... Iba 50 centov:" Bez slova som okolo nej prešla a v hlave som mala chaos myšlienok a kopec otázok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Má ta pani vôbec preukaz predajcu NB? Nevšimla som si..... Uvedomuje si, že stojí na mieste, ktoré niekomu „patrí"? (Ak to môžem nazvať týmto slovom a myslím tým pána, ktorý tam predáva podvečer. Aj keď vlastne neviem, či tie miesta majú nejako pevne a nastálo pridelené). Vie, že ako predajca nemá žobrať? Má predávať.

Ale bola som z nej znechutená. Tá žena mi pripadala falošná a pokrytecká. Ak by mala opäť posmešné poznámky, bola som rozhodnutá tieto veci sa jej pri odchode opýtať. (Možno by mi za to potom aj s „kamoškami" nahádzali voľakde za rohom.) Ale ona iba mraučala za peniazmi s falošným kŕčom v tvári a ja som nemala chuť kaziť si zvyšok dňa. Niektorí ľudia sa proste odpíšu skôr, ako by ste povedali Nota Bene.

Katarína Magdolenová

Katarína Magdolenová

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som aká som :) Diagnóza: detailista Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu