Krása má svoju cenu. Ale až takú?

Autor: Katarína Magdolenová | 27.5.2012 o 11:38 | (upravené 27.5.2012 o 12:37) Karma článku: 13,59 | Prečítané:  2142x

Dlhým širokým chodníkom som náhlivo kráčala k autobusovej zastávke. Obiehala som ľudí vo vychádzkovom tempe, i staršiu pani, pomaličky kráčajúcu o palici.  V diaľke pred sebou som videla dve malé dievčatá. Možno by som im nevenovala takmer žiadnu pozornosť, keby tá menšia z nich netlačila pred sebou kočík.

Väčšie dievčatko sa vozilo na kolobežke. Behalo  zo strany na stranu, krížom hore a zase dolu. Menšie dievčatko sa pokúšalo o podobné kúsky. S kočíkom.  Z diaľky som chvíľu nevedela odhadnúť, čo za kočík to tlačí. Či je to športový a prázdny alebo v ňom  sedí nejaké dieťa. Alebo je to hlboký s klasickou vaničkou.  Dlhovlasé dievčatko stváralo priam kúsky. Otáčavé predné kolieska sú predsa výzva. Chvíľu sa s celým kočíkom točilo na mieste, potom prudko vyberalo pomyselné zákruty. Chvíľu utekalo tam, chvíľu späť. Samotné manévre vyzerali naozaj hrozivo.  Čakala som, ktorá z okoloidúcich je práve tá jej mama, ktorá ju napomenie.  Ako som sa viac približovala, pochopila som, že v okruhu piatich metrov žiadna mama,  resp. rodič, teta, strýko, či hocikto zodpovedný, nie je.  Ľudia iba mlčky prechádzali okolo. Nanajvýš tomuto „živému kolotoču" venovali zdesený pohľad.

Asi 20 krokov od  dievčatka som dokázala rozoznať, čo presne tá zlatovláska pred sebou tíska. Športový kočík, na ktorom bolo namiesto hlbokej vaničky práve nasadené tzv. vajíčko. Samozrejme, s bábätkom (!).  Chvíľu pred tým, ako som dokázala jasne rozoznávať postavy a veci, k dievčatku pribehla na kolobežke tá staršia - pravdepodobne sestra - niečo si povedali a ona opäť kolobežkovala ako o dušu preč.  Malá celá rozjarená ďalej rezala zákruty a robila divoké oblúky. S hlavou sklonenou medzi ramená, keďže kvôli svojej výške ešte nevidela pred kočík a pozerať sa stále iba na to „mrňa" sa jej asi nechcelo. Avšak posledný pokus o zákrutu bol zradný.  Dievčatko bočnými kolieskami nabehlo rovno na kanál, ktorý na okraji chodníka vytváral jamu,  keďže bol tak 20 centi pod jeho úrovňou.

Kočík sa v momente prevážil a prevrátil sa bokom na zem.  Malá zostala v ľaku nehybne stáť.  Rozbehla som sa k dievčatku a začala som opatrne dvíhať kočiar na „štyri". Srdce mi splašene búchalo. Čakala som obrovský krik dieťatka.

„Kde máš maminku?" snažila som sa pokojným hlasom prihovoriť zlatovláske. Mohla mať asi 5 - 6 rokov.  Stále vyzerala vystrašená a po mojej otázke utiekla. Keď kočiar konečne stál, nakukla som do vajíčka. Bábätko v ňom si pod strieškou  kľudne žužlalo pršteky. Povedala by som, že si vôbec nevšimlo chvíľkovú zmenu svojej polohy. Našťastie bolo dobre pripútané. Svojimi krásnymi veľkými okáľmi na mňa prekvapene pozrelo - bola som pre neho nová, neznáma tvár. Kým som zo zeme pozbierala všetky rozsypané veci z košíka, pricupitali ku mne už obidve sestry.

„Kde máte maminku?" zopakovala som svoju otázku. Aj keď som ju adresovala obom dievčatám, pohľadom som zistila, že tá menšia mi veľa toho nepovie. So strachom v očiach a slzami na krajíčku mlčky stála.

„Maminka.... naša maminka...ona... je tuto.....išla  si dať urobiť nové nechty...." tichým hláskom sa rozhovorila staršia a ukázala na neďaleký kozmetický salón, ktorý sa nachádzal v pivničných priestoroch blízkeho paneláka.

Čože!!?? Nechty?! Ona tam vnútri bude minimálne hodinu a vás nechala samé vonku s tak malým bábätkom?!! V hlave mi hučali tieto a ešte mnoho iných otázok. Moje nepríjemné pocity v žalúdku zo zažitej situácie sa ešte vystupňovali po prijatí tejto informácie.

„Vieš, pretože ona kočík s bábätkom prevrátila" prihovorila som sa staršej zo sestier, pohľadom ukazujúc na mladšiu.

„Prevrátila...?" takmer bez dychu sa opýtalo staršie zlatovlasé dievčatko, ktoré mohlo mať približne 8  rokov.

„Ale nič sa nestalo tentokrát..." dodala som rýchlo a snažila som sa ich obe upokojiť. „Avšak keď ste takto samé vonku, o kočík a bábätko sa musíš starať ty. Ty si staršia, máš aj viacej sily. Ona je mladšia, ona bude mať kolobežku." Dievčatá súhlasne prikývli a zdalo sa, že rozumejú. Predpokladala som, že pôvodné rozdelenie úloh aj také bolo - mladšia má kolobežku, staršia stráži kočík. Keďže to  ale musela byť nuda, pre dieťa v takom veku,  stále sa ťahať s kočiarom, úlohy si vymenili....

Vo chvíli ako som sa chystala odísť, zastavila pri nás pani o barle, ktorú som pred hodnou chvíľou na svojej ceste obiehala. Pristavila sa a začala dievčatám dohovárať. Pôsobila na mňa ako babička, ktorá sa snaží láskavo usmerniť svoje vnúčatá. Takpovediac sme sa vymenili, pretože ja som práve odchádzala.  So vzďaľujúcimi sa krokmi som ešte tlmene počula, ako starká rozpráva o starostlivosti a zodpovednosti.

Stála som už na zastávke, keď som krížom cez cestu na chodníku uvidela dievčatá ako sa pomaličky prechádzajú. Staršia tlačila kočík. Mladšia kráčala pri nej a tlačila svoju kolobežku. Neviem ako dlho im táto pokojná atmosféra vydržala. Ani to,  ako dlho vydržali mame nové nechty. Mne však ešte dlho zamestnávala hlavu otázka, či  túžba niektorých žien po dokonalosti ide bežne ruka v ruke s nerozumnými rozhodnutiami, alebo toto bola iba výnimka.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?